Skúsenosti z výberových konaní
 |
Skúsenosti z výberových konaní
- to je kapitola sama o sebe. Za tri roky chodenia po tzv."výberovkách" som sa nestretla ani s jednou, v ktorej by s Vami jednali seriózne. Výsmech, výsmech a výsmech. Tak by som tieto výberové konania charakterizovala z odstupom času. Bohužiaľ. Čo iné si môže človek o tom myslieť. Uvediem zopár príkladov, ktoré ma v tom len utvrdzovali:
1. Na základe prvého kola výberového konania (samozrejme na ktorom som sa ani náhodou a ani omylom nezúčastnila), Vás pozývame do druhého kola výberového konania, ktoré sa bude konať dňa ..... tam a tam..... (Poisťovňa Rapid life so sídlom na Garbiarskej ulici v Košiciach). Ale oceňujem, že ma aspoň pozvali do druhého kola. Pekné od nich, aj keď som druhým kolom neprešla, ale hneď mi ponúkli prácu poisťovacieho agenta. Srandisti. Keby som chcela robiť poisťovacieho agenta tak im to rovno poviem alebo napíšem a nebudem chodiť po výberových konaniach s neistou, alebo žiadnou výhliadkou na prijatie do zamestnania.
2. Majiteľ jednej súkromnej firmy sa ma na pohovore pýtal, okrem iného, že koľko mám detí, kde pracuje môj manžel, koľko tam zarába atď. Čiže všetko k témam, ktoré sa týkali mojej pracovnej pozície 
. Hlásila som sa u neho na miesto jeho asistentky.Nakoniec sa ma opýtal, či mám vodičák. Odpovedala som že nie, a ani to v pracovnej ponuke nepožadoval, tak som nechápala, že načo zrazu mám mať vodičák. Jeho odpoveď: A ako sa budete dopravovať do zamestnania keď nemáte vodičák? Srandista. MHD neexistuje? A hlavne že sa ma zabudol opýtať či mám auto. A keďže auto nemám, tak asi by som výberovým konaním neprešla lebo predsa MHD Vás nedopraví do zamestnania. T.j. tisíce košičanov asi podľa toho nemôže chodiť do zamestnania lebo nemajú vodičáky a autíčka. Dobré kritérium na neprijatie človeka do zamestnania, že? Čo na to poviete?
3. Na základe inzercie v denníku KORZÁR http://www.korzar.sk som odpovedala na inzerát týkajúci sa pracovnej ponuky "Asistentky" na jednom z oddelení Vysokej školy verejnej správy v Košiciach. Po 3 týždňoch mi prišla odpoveď v tomto znení: "Po prvom kole výberového konania Vám s poľutovaním oznamujeme, že na základe odporúčania vedúceho výberového konania Vás neprijímame na pozíciu asistentky." Myslíte si, že som na tom výberovom konaní bola? Myslíte si, že dotyčného vedúceho výberového konania poznám? Haha, no kdeže, ani náhodou. Ale zato ten pán vedúci asi pozná mňa, keď len tak z pak ruky ma neodporučí prijať na to pracovné miesto. Odkiaľ ma pán vedúci pozná, na základe čoho má takéto bohorovné odporúčanie?
A takto by som vedela pokračovať do nekonečna. Takže ak si myslíte, že výberové konania sú seriózne (ja som si to na začiatku myslela a bola som o tom 100% presvedčená že naozaj sú), tak ste na omyle. Rodinkárstvo, podplácanie, alebo rovno odporúčanie nejakého správneho človeka to je to jediné pravé orechové, ktoré Vás dostane na miesto o ktoré máte záujem. To je moje poznanie z výberových konaní. Ani jedno, na ktorom som sa zúčastnila nebolo seriózne. Ani jedno. A nepresvedčí ma o tom nik. Jedine vtedy sa presvedčím ak aj budem prijatá na dané miesto o ktoré mám záujem.
Doplňujem skúsenosti z výberových konaní, na ktoré som bola vyslaná z Úradu práce.
1. Hneď na začiatku po zaevidovaní na Úrade práce ma poslali na výberové konanie na miesto administratívnej pracovníčky do firmy, ktorá sa zaoberala nákupom a predajom kancelárskych potrieb.Firma si napísala aj požiadavky na uchádzača o voľné pracovné miesto. Jednou z nich bolo aj ovládanie tabuľkového programu "EXCEL". Priznám sa, že som ho poriadne neovládala, ale viem ho používať na vkladanie dát do tabuliek a jednoduché tabuľky tiež viem urobiť. Konečným výsledkom pohovoru bolo to, že som nebola prijatá práve kvoli tomu, že poriadne neviem používať spomínaný program. Zaklincované to bolo vetou: "A to si myslíte, že tie tabuľky za Vás bude robiť pán riaditeľ?"
Pre mňa za mňa nech si tie tabuľky robí kto chce, ale tú vetu si mohli odpustiť. Ak si niekto potrebuje dokazovať svoju dôležitosť takýmto spôsobom tak s pánom bohom, to radšej ostanem nezamestnaná, ako denno denne počúvať také a podobné vety, a potom ešte aj kľudne pracovať. Jednoducho niekomu chýba asertivita správania.
2. Druhý podobný príklad mám z roku 2011 keď som bola v lete na ďalšom výberovom konaní. Jednalo sa o výrobu plnených kukuričných trubičiek pre ľudí trpiacich celiakiou. Prácou bolo stáť pri linke jednu smenu a cesto nanášať na trúbky - valčeky (neviem to presne pomenovať), dať ich piecť a potom to plniť zmesou s rôznou príchuťou. Bolo nás tam viacej a brali nás po jednom podľa abecedy. Konečne som prišla na rad aj ja. Pohovor prebiehal takto - Pani čo vyberala ľudí mi hovorí: "Prezerám si Váš životopis. Celý čas ste pracovali len v kancelárii, tak neviem, či také niečo budete vedieť robiť a či to zvládnete. " A ja na to: "No áno, pracovala som len v kancelárii, ale to neznamená, že mám obe ruky ľavé a nevedela by som také niečo zvládnuť. A myslím si, že aj tak budete ľudí zaúčať, tak by som skúsila aj takúto prácu, veď aj doma pečiem, aj varím, aj štrikovať viem a aj háčkovať, tak nie som nejaká kiľavá. Priznám sa, že šiť neviem, ale tu sa jedná o pečenie trubičiek a nie ich šitie tak aký je problém." A pani mi na to hovorí: "No viete ale predsa keď ste pracovali v kancelárii, tak Vám by bolo lepšie ostať pri tom čo ste robili."
Priznám sa, že už mi veľmi ale veľmi došla trpezlivosť, tak som to zaklincovala: "Pani veď mi povedzte na rovinu že ma neberiete a neobaľujte to takto dookola. " A týmto to aj zhaslo. Dostala som štempeľ že ma neberú a dovidenia, dopočutia môžete odísť domov.
Tento príbeh sa ale neskončil. Mal pokračovanie o mesiac. Koncom augusta 2011 sa mi pani z tej trubičkovej firmy opäť ozvala - telefonicky. Že som bola na výberovom konaní a či predsa len nemám chuť k nim nastúpiť. Tak som jej povedala že aj áno, ale v tom čase som išla na pohovor do inej firmy a nevedela som ako to dopadne, tak sme sa dohodli že sa mi ona ešte ozve. Je apríl 2012 a pani sa mi viacej neozvala. V tej druhej firme som síce obstála ale pracujem tam len na Dohodu o vykonaní práce.
A pointa týchto príbehov? Každý človek sa učí celý život, teda väčšina. Celý život na sebe pracuje a zdokonaľuje sa. Lenže tu je zaužívaná nejaká starodávna (alebo neviem aká) hierarchia, že keď nevieš to, alebo hento, alebo len časť z toho niečoho ovládaš tak nie si pre nás dobrý. Jednoducho nedostaneš šancu, nechceme ťa, už viacej neotravuj a nekontaktuj nás. Myslím si, že každá dobrá firma dá šancu ľuďom, ktorí majú chuť na sebe pracovať a vzdelávať sa a firma si týchto ľudí "vypiplá" do dokonalosti. Lenže dnes je chorá doba. Všetko ide rýchlo a nie je čas na detaily. Potom to aj tak v spoločnosti vyzerá. Je veľká nezamestnanosť. Priznám sa, že aj veľa ľuďom sa ani nechce robiť, a nie to ešte vzdelávať sa a pracovať na sebe. Ale je aj veľa tých, ktorí by o to mali záujem. Kto im dá šancu na nový začiatok a kedy?
Doplňujem 12.11.2012
Firma, ktorá pečie spomínané kukuričné trubičky s rôznou náplňou už expeduje svoje výrobky do potravín. Zatiaľ som sa s ich výrobkami stretla len v potravinách "MILK AGRO". Sú chutné, cenovo dostupné (stoja 0,15€ za kus - v obale sú 2 kusy trubičiek), ale sú trocha suché. Klasické kukuričné trubičky, ale náplne sú celkom fajn. Mne osobne chutia kokosové 
. Názov tých spomínaných trubičiek je "ALASKA"
______________________________________________________
Dopĺňam ďalší milý príbeh z ďalšej výberovky:
Dňa 07.06.2012 mi volal manažér jednej nemenovanej firmy a pozýval ma na pracovný pohovor. Do telefónu mi tvrdil, že sa jedná o pozíciu "Zamestnankyňa call centra", ktorá sa bude telefonicky starať o už existujúcu databázu klientov a podávať telefonicky informácie, rady a pod. No potešila som sa. Dohodli sme si stretnutie v jeho kancelárii o týždeň.
Celá natešená som tam došla ešte o akademických 15 minút skôr. Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa dozvedela, že sa nejedná o prácu v call centre, ale o "starostlivosť" o už existujúcich klientov, ktorí majú uzatvorené poistky a je nutné behať od rána do večera po bytoch. Klasický finančný poradca na živnosť. Poviem Vám, v tom momente mi zamrzol úsmev na tvári, onemela som a hlava sa mi zatočila ako na kolotoči. Takže firmy si takto nečestne lákajú ľudí na pohovory. No super. Aby ste už pomali neverili nikomu a ničomu ani vlastným ušiam. Samozrejme, túto prácu som odmietla. Nie preto, že by som nechcela pracovať, ale nie každý má na to vlohy, tak ako nie každý musí byť jednoznačne lekár, vedec, učiteľ alebo kuchár, automechanik, obuvník a pod. Keď raz to nejde, tak nejde.
Ďalší pohovor ma čaká 21.06.2012 zhodou okolností v tej istej budove, v akej som bola na pohovor do akože "call centra". Pani, čo ma pozvala na pohovor mi povedala, že sa jedná o advokátsku kanceláriu a treba vydávať potvrdenia pre inštitúcie, občanov,a pod. Na záver som sa pre istotu opýtala, že či naozaj nejde o poisťovacie zmluvy a pod. tak ma pani ubezpečila že nie. Dúfam, že si o mne niečo nepomyslela, ale na pohovore jej to vysvetlím.
Dopĺňam:
Dátum: 21.06.2012,
Čas: 12,50 hod.
Miesto: Opäť rovnaká budova ako v predchádyajúcom prípade.
Prídem k SBS-károvi a hovorím mu, že idem do Advokátskej kancelárie na pohovor a aby bol taký láskavý a zavolal pani XY, aby si ma prišla vyzdvihnúť na vrátnici (podľa telefonického rozhovoru -teda tak ako sme sa dohovorili, že pani XY si ma vyzdvihne na vrátnici, lebo taký je postup.) SBS-kár mi s úsmevom hovorí, že v budove nesídli žiadna Advokátska kancelária a dotyčná pani pracuje vo firme u ktorej som bola pred týždňom na pohovore.
Tušila som už niečo, lebo na INFO-tabuli nebola o Advokátskej kancelárii žiadna zmienka, a že som znova naletela. Nakoniec som pani XY zavolala že nejdem k nej na pohovor, lebo o poisťovníctvo nemám záujem a povedala som jej, že mala mi dopredu povedať že o čo sa jedná.
Záver: Nemám rada takéto odrbovačky. Nie som malé decko ani retardovaná aby so mnou niekto takto jednal. Nefér, pod rúškom niečoho úplne iného čo ponúkajú. Chápem, že každá takáto finančná skupina si hľadá ľudí na spoluprácu a že nie každému je pochuti takáto práca pretože nie každý sa vie predať a predávať resp. ponúkať produkty a aj s tými produktami odrbávať ľudí (viem o čom píšem, vyskúšala som si to pri jednej pani, ktorá robila finančnú poradkyňu a nie je to med lízať), ale prečo takto vedome klamať, a keď sa ešte opýtam, že či sa nejedná o poisťovníctvo tak sväto-sväte tvrdiť že nie, kdeže, ani náhodou a ani omylom. Som sklamaná, načisto sklamaná. Veď táto firma má aj svoju web stránku a ponúka voľné pracovné miesta, tak keď by som mala záujem tak sa prihlásim sama. 