OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Bossing a mobbing

17.12.2014.

Kam až siaha tzv. morálka mobéra na pracovisku....Moja FB známa pracuje ako administratívna pracovníčka v štátnej škole v Čechách. Je vážne chorá, má rakovinu a lieči sa. A toto je odkaz mobérky na jej zdravotný stav (dovolila som si skopírovať ):

"Dneska mi bylo sděleno paní "ředitelkou", že pokud se vrátím do práce budu mít zkrácený úvazek a že ať s důchodem nepočítám, protože mi vlastně nic není. Na její "bolavé nohy" jí neustále nabízejí důchod, ale ona nechce, ale moje rakovina je v pohodě, protože její bolavé haxny má nadosmrti, ale já rakovinu jenom dočasně.Mám se smát nebo brečet?"  

K tomu už ani nie je čo dodať. Utvorte si mienku sami. A takto to chodí v štátnej správe kde si mobéri o sebe myslia že sú niečo viac ako BOHOVIA !!!!!!!!


-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

18.06.2013

V poslednom čase sa  na internete  objavujú rôzne články o šikane. Tak sa dozvedáme o jednotlivých osudoch. Je to naozaj na pováženie, čo sa to vlastne deje.

1. http://micenko.blog.sme.sk/c/331022/Ucitelka-s-ruskom-na-ustach-realita-slovenskych-skol.html?utm_source=sme-widget-hp&utm_medium=web&utm_campaign=blog

2. http://pokus.blog.sme.sk/c/329141/Nadriadena-z-Univerzity-Komenskeho-o-mne-klame-rektor-nekona.html

3. http://www.cas.sk/clanok/253386/upozornil-na-plytvanie-na-skole-a-prepustili-ho-ucitelia-bojuju-za-jeho-pravdu.html

4. http://www.cas.sk/clanok/253420/pripad-obtazovania-v-banskej-bystrici-policajtku-michaelu-vyhodili.html

            

Rôzne prípady - ale miesto rovnaké - štátne a verejné inštitúcie. A tým nechcem povedať, že u súkromníka je všetko v poriadku a nič sa nedeje. Prečo sa to deje? Naozaj sme ešte v hlbokom stredoveku? Je to otras, žiť v tomto štáte. Negatíva sa na nás valia z každej strany. Pomaly už nič pozitívne nezažívame. Je mi z toho všetkého na nič. Ale to je presne tak, keď každý sklapne uši, stiahne sa, pohundre si popod nos a život ide ďalej. Však nejako bolo a nejako aj bude. Netreba sa uzatvárať do seba, netreba si hundrať popod nos, lebo lepšie to nebude.  Nebuďme ako ovce. Treba sa posunúť ďalej, bojovať za svoje práva, nezľaknúť sa. A keď sa jeden ozve, netreba ho zatracovať a kydať na neho + sa na dotyčného pozerať ako na blázna. Čo tak sa spojiť a pridať sa k dotyčnému. Jeden človek naozaj nezmôže nič. Tu nejde o to, že a čo keď stratím prácu, čo bude so mnou? No tak keď v tom bahne necháte toho chudáka, poprípade sa pridajú k chudákovi dvaja, tak ani nečakajte že sa niečo zmení. A verte mi, že 20 - 30 - 50  zamestnancov si nedovolí vyhodiť nikto. Lebo pokým pozháňa nových, pokým  ich zapraxuje, tak zamestnávateľovi utekajú zisky.

29.01.2013

Občas sa na niektorých diskusných fórach, hlavne na www.sme.sk  stretávam s tým, že diskutujúci nepripúšťajú, že by na Slovensku bola nejaká šikana. A ak aj áno, tak len výlučne v štátnej a verejnej sfére. U súkromníka vôbec nie. Neexistuje.

Prikladám sem video Českej televízie. Áno, Českej televízie. Týka sa šikany v obchodných reťazcoch známych aj u nás (takže nie v štátnej sfére). A ak si myslíte, že na Slovensku sa také niečo nedeje, tak ste na omyle.  Zažila som to na brigádach ako brigádnička. Takže je to tak.

http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/1100627928-ta-nase-povaha-ceska/311294340110001/

28.01.2013:

Bossing a mobing sa rozťahuje v zamestnaní ako parazit.  Na blogu sme.sk sa v priebehu 2 dní objavili odvážne  články poukazujúce na šikany na pracovisku v školstve.

Prikladám  link na oba články:

http://mariahreskova.blog.sme.sk/c/319339/Neviete-co-je-bossing-Budte-radi.html

 

 

12.11.2012

     Som rada, že môj blog číta čoraz viac ľudí, a taktiež, že sa mi ozývajú ľudia, ktorí sú šikanovaní na pracovisku, resp. pociťujú bezprávie a teror na pracovisku.

    V rámci možností viem poradiť, ale väčšinou Vás odkazujem  na stránky  OZ Práca a vzťahy, kde pani PhDr. I. Šipošová, taktiež aj JUDr. M. Ritomská  so svojimi spolupracovníkmi aktívne pomáhajú šikanovaným zamestnancom.

    Takže, ak máte pracovné problémy spojené so šikanou, kľudne sa ozvite. Posuniem Vás ďalej a dostane sa Vám odborná pomoc a rada ako postupovať ďalej. Chce to len odvahu. Nevzdávajte to. Nedajte sa zastrašiť. Každý má právo na dôstojný život  a dôstojné pracovné podmienky.

--------------------------------------------------------------------------------------------------

 

 

Dňa 03.09.2012 som sa v Košiciach  zúčastnila otvorenia kancelárie pani poslankyne NR SR  JUDr. Márie Ritomskej. Hlavnou témou stretnutia bol bossing a mobbing na pracoviskách. Z pozvaných médií sa dostavila len redaktorka Rádia LUMEN. Smutné, že najsledovanejšie média vedia kvákať len o vraždách, krádežiach, haváriách a počtoch mŕtvych, ale o dôležité témy ktoré sa týkajú spoločnosti, tak o tie témy nemajú žiadny záujem. Veď nikoho predsa nezabili, nikomu nezhorel dom, auto a pod., tak načo o takých "banalitách" ako je šikana na pracovisku informovať. Netreba. Zabudnite. Pripájam aj link na nový článok od pani Dr. Ritomskej.
http://ritomska.blog.sme.sk/c/307194/Nezamestnanost-na-vychode.html

 

 

 

 

 

 

 

 Bossing a mobbing:

           Táto téma sa týka viacerých z nás, ktorí boli a sú zamestnaní. Stručne sa to dá pomenovať ako šikanovanie na pracovisku, či už zo strany nadriadeného (bossing), alebo kolegov (mobbing). Je to veľmi nepríjemné a sama som to zažila. 5 rokov som trpela v práci dennodenné ponižovanie zo strany nadriadenej a nevedela som, čo čo si mám počať. Chodila som do práce úplne znechutená, s každodennými hnačkami, bolesťami brucha a žalúdka, hlavy a abnormálne vysokým tlakom. 

         Mobing a bosing  začala študovať  prvá na Slovensku pani PhDr. Iveta Šipošová, spolu aj s kolegom v Čechách pred deviatimi rokmi (má meno aj na  stránkach). Prvý článok  " o terore v práci" publikovala pani Dr.Šipošová v roku 2005, a bol adresovaný pre pedagógov. 

    V roku 2011 sa k pani Dr. Šipošovej pridala aj pani Dr. Ritomská.  Obe majú mobbing odžitý, majú rozličné profesie aj rozličné uhly pohľadov. 

    Inak prvým priekopníkom je p. Dr. Beňo v Čechach, ktorý tento závažný patosociálny jav má dokonale preskúmaný, bojuje tiež za presadenie antimobingového zákona v ČR.  Určite čas, ukáže ako to bude aj u nás, veľa bude záležať na nás, ako sa k tomu postavíme, aká bude u nás občianska odvaha.

(S menšími úpravami som  tieto myšlienky kopírovala od pani Dr. Ivety Šipošovej a dovolila som si ich  dať na moju stránku aby som tak dala na pravú mieru chybu ktorú som urobila pri tom, keď som uviedla, že  ako prvá sa mobingu a bosingu začala venovať p. Dr. Ritomská a zároveň založila OZ Práca a vzťahy.)


                Veľmi dobrý je  blog pani JUDr. Márie Ritomskej, v ktorom sa dočítate tiež o probléme šikanovania na pracovisku: http://ritomska.blog.sme.sk/

 

 

 

Rozmýšľala som, či to, čo teraz napíšem patrí pod mobbing a bossing, ale v princípe trocha aj áno.

     Veľa zamestnancov trpí v zamestnaní šikanovanie rôzneho druhu a keď to šikanovanie už  nevedia vydržať a spravodlivosti sa nedovolajú, tak odchádzajú zo zamestnania. Buď už na nové pracovisko (ak si nájdu nové zamestnanie a sú úspešne prijatí), alebo odchádzajú na Úrad práce a chodia po pohovoroch a nič. Skrátka sa nevedia zamestnať. Ja som ten druhý prípad. Už 4 roky som doma a nikde nič. Neviem sa nikde zamestnať aj keď som absolvovala niekoľko úspešných pohovorov, a už bola "ruka v rukáve" t.j. už už som mala nastúpiť a naraz búúúúm. Som neprijatá a to bez udania dôvodu. Tak som sa nad tým zamyslela a vyšlo mi z toho nasledovné:

1. Som už stará (49 rokov surprise - pre niekoho stará babizňa),

2. Je veľká nezamestnanosť a na každé miesto čaká kopec nových 

     ľudí,

3. Nemám potrebné skúsenosti,

4. Nevyzerám ako Bárbi, Elle MacPherson, či nebodaj ako Daniela

    Peštová cool, či nejaká Miss alebo miska, čo sa všade tíska?

5. Neviem sa podlizovať, správne žmurkať, klipkať očkami, špúliť

    ústočkami, afektovane rozprávať, ceriť zúbkami alebo sa rehotať

    ako priblblá,

6. Nie som správne, krásne a ešte neviem ako oblečená, nemám ten

     správny účes, farbu vlasov, strih vlasov, či vhodný alebo

     nevhodný mejkap, nechtíky dlhé ako striga, či krátke ako nejaká

     večne nervózna študentka ZDŠ alebo SŠ,

7. Alebo že by to bolo o niečom úplne inom, a tu je pes zakopaný -

    uvediem jeden z mnohých príkladov  (ale o ňom už  podrobnejšie v

     texte).

 

          Veľa potencionálnych zamestnávateľov si preveruje svojich budúcich zamestnancov a to tak, že volá, píše, SMS-kuje, faxuje bývalému zamestnávateľovi, a žiada od neho "referencie", aby sa vyjadril o svojom bývalom zamestnancovi. Skrátka chce vedieť, aký bol  dotyčný uchádzač na predchádzajúcom pracovisku. Ako si plnil pracovné úlohy, či nemeškal do práce, či neutekal priskoro z práce, aké mal pracovné výsledky, pracovnú morálku, či nezapáchal, alebo nechodil do práce opitý atď. A tu je ten pes zakopaný. Ak sa po Vás v minulom zamestnaní šéf doslova vozil, zabudnite na to, že od neho dostanete čo i len jedno kladné ohodnotenie svojej osoby. Tak sa Vaša šanca na zamestnanie  zníži pod bod mrazu. A už záleží len a len na Vašom budúcom zamestnávateľovi, či Vás príjme alebo nie. Ak sú tie "zdrvujúce" informácie podané neuveriteľne presvedčivým štýlom, tak zabudnite že budete niekde a niekedy prijatí na pracovné miesto aj keby pečené holuby z neba padali. Zaručene nebudete.

Uvediem príklad zo života:

Mladý, veľmi šikovný automechanik pracoval v jednej nemenovanej  firme, kde sa po ňom roky "vozil" - t.j. šikanoval  jeho majster a neskôr sa k nemu pridal aj majiteľ firmy. Majster sa cítil byť ohrozený, že mu mladý preberie miesto a majster pôjde preč - vyhodia ho a už si nikde nenájde miesto, tak donášal majiteľovi firmy na mladého kadejaké bludy.  Tento šikovný automechanik z firmy odišiel - dal výpoveď a skončil samozrejme na Úrade práce. Rok chodil po konkurzoch -  výberových konaniach a za žiadnych okolností nebol prijatý nikde ani náhodou a ani omylom aj keď si bol vedomí, že úspešne prešiel konkurzom a mal na dané miesto nastúpiť. Vždy bol slušne odmietnutý že firma predsa len dala prednosť inému uchádzačovi. Po roku došla tomuto mladému automechanikovi trpezlivosť a zaregistroval sa v pracovnej agentúre, ktorá pre svojich klientov vyhľadávala vhodné pracovné pozície. Ale aj tam sa opakovalo to isté, mladý pán nikde nebol prijatý. Už to bolo podozrivé aj majiteľovi agentúry a po poslednom výberovom konaní, kde opäť dotyčného neprijali, chcel majiteľ agentúry vedieť, že prečo firma odmietla toho automechanika. Majiteľ firmy mu na to odpovedal, že si dotyčného automechanika nechali "preklepnúť" u jeho bývalého zamestnávateľa a ten sa o svojom tiež už bývalom zamestnancovi vyjadril  nie veľmi lichotivo. Doslova dali na dotyčného automechanika nasledovné referencie: Náš bývalý zamestnanec bol fluktuant, neplnil si svoje pracovné povinnosti, do práce chodil opitý, alebo neprišiel vôbec zopár dní a nedal o sebe vedieť kde je a čo s ním je. Dotyčný mal doslova obe ruky ľavé, nevedel nič poriadne urobiť, všetko bolo treba za neho dokončiť a pre istou aj prekontrolovať. Jedná sa o veľmi nespoľahlivého človeka, a neodporučujeme ho prijať do zamestnania.  Majiteľ agentúry ostal v šoku, lebo dotyčný automechanik na neho pôsobil veľmi dobre a nedokázal si predstaviť, že sa jedná o takého človeka, ako ho opísali v bývalom zamestnaní.  Tak si zavolal dotyčného a na rovinu mu povedal, že o čo sa jedná a kvoli čomu ho nikde nechcú zamestnať, že keď na neho chodia takéto posudky z bývalej firmy tak nech zabudne že ho niekto niekde príjme. Tento dotyčný automechanik mu potom vysvetlil že ako sa veci majú a že už chápe prečo sa nevedel nikde zamestnať . Tak majiteľ pracovnej agentúry išiel do firmy kde sa uskutočnil posledný konkurz a požiadal majiteľov autodieľne aby dali tomu automechanikovi šancu, že on - majiteľ pracovnej agentúry sa za neho zaručuje a dáva do stávky aj dobré meno svojej pracovnej agentúry.

Príbeh sa skončil dobre. Automechanik bol prijatý - dostal šancu. Osvedčil sa v práci a majitelia Autodieľne boli nadmieru spokojní, že zamestnali takého šikovného, spoľahlivého automechanika so zlatými ručičkami.

Takže, niekedy podľa mňa môže bývalý zamestnávateľ aj takto naďalej podávať takéto dezinformácie o svojom bývalom zamestnancovi budúcim zamestnávateľom, takže bossing pokračuje beztrestne naďalej a nič sa  nedeje. Kde sa má dotyčný bývalý zamestnanec dovolať pravdy, keď sa ani nedozvie že odkiaľ vietor fúka......Ako riešiť takéto do neba volajúce nehoráznosti. Ja by som dala niekde do zákona alebo do nejakého nariadenia, že bývalý zamestnávateľ je povinný poslať  aj domov svojmu bývalému zamestnancovi že aké referencie podal budúcemu potencionálnemu zamestnávateľovi u ktorého sa ten bývalý zamestnanec hlásil a zúčastnil sa  konkurzu na danú pracovnú pozíciu. T.j. kópiu z danej referencie zaslať aj bývalému zamestnancovi nie len potencionálnemu zamestnávateľovi. Hneď by si šéf rozmyslel že aké referencie bude podávať o svojom bývalom zamestnancovi. Samozrejmosťou by ale  malo byť aj to, že ten čo sa uchádza o zamestnanie, tak  si môže u svojho budúceho zamestnávateľa porovnať že akú odpoveď dostal budúci zamestnávateľ a akú odpoveď má on - budúci uchádzač, ktorý sa uchádza o dané pracovné miesto.

Nejedná sa predsa o nejaké tajnosti. To, čo má potencionálny zamestnávateľ, to by mal mať aj uchádzač o zamestnanie. Ak ale bude mať niečo iné zamestnávateľ a niečo iné zamestnanec, tak nech to rieši napríklad Inšpektorát práce, alebo súd!!  Nie je predsa  možné, aby donekonečna a roky týraný zamestanec nemal kľud,  a nevedel sa zamestnať ešte dlho predlho po skončení pracovného pomeru, lebo bývalý zamestnávateľ sa naďalej a beztrestne po ňom "vozí" a niekde v kúte svojej kancelárie si spokojne mädlí ruky ako krásne s bývalým svojim zamestnancom vie aj naďalej zametať !!!!!

 

 

 

Doplňujem z tlače:

    Konečne sa konkrétne príklady dostávajú aj do širokého povedomia čitateľov internetových stránok napr. web stránky www.topky.sk.

http://www.topky.sk/cl/10/1308307/Sikana-na-pracovisku--Veduca-zamestnancov-ponizovala-a-zastrasovala-

 

Ďalší prípad šikany. A výsledok? Vyhodená šikanovaná pracovníčka. A čo sa deje? Nič. A ani sa nič diať nebude, lebo je to tvrdenie proti tvrdeniu. Dovi dopo, je vymaľované.

http://www.cas.sk/clanok/223576/sicke-sa-nepacili-prehliadky-stazovala-si-prisla-o-pracu.html